Umelá inteligencia (AI) sa v posledných rokoch stala neoddeliteľnou súčasťou moderných firiem a prináša zásadné ekonomické príležitosti, zároveň však vyvoláva aj množstvo právnych otázok a povinností. V nasledujúcom texte sa pozrieme na to, aké právne záväzky musia firmy pri využívaní AI dodržiavať, a aké ekonomické výzvy a možnosti im táto technológia prináša.
Z právneho hľadiska je dnes umelá inteligencia považovaná za nástroj, nie za samostatnú právnu subjektivitu. Slovenská legislatíva, podobne ako aj európske právo, stanovuje, že práva a povinnosti môžu mať iba fyzické alebo právnické osoby, nie AI systémy samotné. AI teda nemôže napríklad samostatne podpisovať zmluvy, zakladať spoločnosti ani niesť právnu zodpovednosť. Tento stav však neznamená, že pri využívaní AI vo firmách nie sú žiadne právne povinnosti. Naopak, firmy ako používatelia (či poskytovatelia) AI systémov musia zabezpečiť ich prevádzku v súlade s platnými zákonmi a reguláciami, vrátane tých, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov, bezpečnosti, autorských práv a zodpovednosti za škodu.
Európska únia v júny 2024 prijala nariadenie, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie tzv. Akt o umelej inteligencii, ktorého cieľom je vytvoriť harmonizovaný trh a zároveň regulovať používanie AI systémov podľa rizika, ktoré predstavujú. Vysokorizikové systémy AI (napríklad tie, ktoré ovplyvňujú zdravie, bezpečnosť či základné práva ľudí) musia spĺňať prísne požiadavky týkajúce sa riadenia rizík, kvality dát, transparentnosti, ľudského dohľadu a spoľahlivosti. Akt o umelej inteligencii tiež zakazuje používanie AI, ktoré by manipulovalo s ľudským správaním alebo bezpečnosťou. Firmy preto musia dôkladne posúdiť právne aspekty zavádzania AI vrátane spôsobu spracovania údajov a transparentnosti voči svojim zákazníkom a zamestnancom.
Z ekonomického hľadiska AI predstavuje revolučnú technológiu, ktorá firmám umožňuje výrazne zefektívniť ich činnosť a zvýšiť konkurencieschopnosť. AI nástroje automatizujú rutinné procesy, ako je spracovanie faktúr, riadenie zásob, zákaznícky servis či analýza dát. Dokážu tiež robiť prediktívne analýzy, čím pomáhajú manažérom objavovať trendy a optimalizovať rozhodovanie. Firmy tak môžu znížiť náklady, zvýšiť presnosť a kvalitu svojich produktov a služieb a zároveň lepšie reagovať na potreby trhu a klientov. Tieto výhody sú však sprevádzané potrebou investovať do kvality dát a zabezpečenia dodržiavania regulácií, čo môže byť najmä pre menšie podniky náročné.
Okrem toho AI otvára nové príležitosti v rôznych sektoroch, napríklad vo finančníctve, kde autonómni AI agenti dokážu v reálnom čase sledovať trhové podmienky, vyhodnocovať riziká a poskytovať digitálne finančné poradenstvo s minimálnym ľudským dohľadom. Takéto aplikácie menia organizačné štruktúry firiem a ich stratégie a vytvárajú nové pozície na pracovnom trhu.
Z právneho hľadiska je preto nevyhnutné, aby firmy nielen monitorovali aktuálne regulácie, ale aj implementovali mechanizmy na kontrolu AI systémov, vyberali dôveryhodných poskytovateľov a konzultovali svoje kroky s odborníkmi na právne aspekty technológií. Zodpovednosť za škody spôsobené AI systémami môže ležať na výrobcoch, poskytovateľoch aj používateľoch, čo vyžaduje komplexný prístup k riziku a jeho riadeniu.
Záverom možno povedať, že AI vo firmách predstavuje nielen významné ekonomické príležitosti, ale aj komplexné právne výzvy. Firmy, ktoré dokážu efektívne využiť AI a zároveň rešpektovať nové legislatívne požiadavky, získajú konkurenčnú výhodu a zároveň minimalizujú riziká spojené s používaním tejto technológie.
